Horské krajiny

Hory sú formované tektonickými silami alebo vulkanizmom. Tieto sily môžu lokálne zväčšiť povrch zeme ako štíty alebo väčšie zemepisné oblasti. Prirodzená vegetácia je zoskupená vo výškových zónach, v závislosti od teploty, vlhkosti, zloženia pôdy a slnečného žiarenia.

Medzi pohoriami rozlišujeme:

a) Oblasti stredných pohorí (nadmorská výška je v rozsahu od 500 m n.m. do 1500 m n.m.)

b) Vysokohorské oblasti (nadmorská výška je viac ako 1500 m).

Využívanie poľnohospodárskej pôdy sa vyznačuje rozptýlenými farmami, striedajúcimi sa s malými, pozemkami a strmými svahmi s veľkými rozdielmi sklonu na krátkych vzdialenostiach. Pôda sa tradične využíva na sezónny chov rôznych druhov dobytka (horizontálne a vertikálne) a aj ako trávne porasty (lúky a pasienky), pozemky sú dodnes stále využívané spoločne. Poľnohospodárska činnosť sa často kombinuje s (letným a / alebo zimným) cestovným ruchom.

Zdroje: Definícia bola vypracovaná Eucalandom, a vychádza z: Meeus, H.A., M.P. Vijermans a M. J. Vroom (1990): "Poľnohospodárske krajiny v Európe a ich transformácia", In: Landscape and Urban Planning, 18 (1990) 289-352 Elsevier Science Publishers B.V., Amsterdam; Wikipedia, Oxford slovník.